ZÁZRAK BYTIA.

Neprestáva ma fascinovať skutočnosť, že som Tu. Z miliardy možností prevážila tá najmenej pravdepodobná. Hoci iba na okamih, no predsa som dostala tú možnosť byť  viditeľná a hmatateľná, s konkrétnymi kontúrami ľudského tela. Možnosť zjaviť sa v tomto priestore a čase, na tejto konkrétnej planéte, ktorá je vybavená všetkým, čo by mi pomohlo zachytiť neuchopiteľné. Ponorená v oceáne hudby vnímam popri reálnom svete aj jeho paralely, ktoré ukrývajú magické vlnenia zvukov a tónov vystupujúcich (len tak ,akoby náhodou) z prahlbín univerza. Na chvíľu sa objaví akýsi nedefinovateľný pocit, že stačí už len malý kúsok a dotknem sa podstaty všehomíra. Je to len zdanie, ale s obsahom istej dávky energie, ktorá na moment rozsvieti moje nenápadné malé svetielko zabudnuté v temnote vlastných pochybností. Udržať dlhšie funkčnosť svetla je náramne zložité.

Za ten krátky čas na ceste k poznaniu, to svetlo sliepňa, chvíľu bliká, na moment sa možno jasne rozžiari, a potom napokon zhasne. Ak si stihol pochopiť nepochopiteľné, splnil si svoju pozemskú misiu a odlietaš. Opäť neviditeľný, nehmatateľný do známeho neznáma svojho vlastného vesmíru. A možno sa len na dlhé veky rozplynieš v tom nekonečnom, aby si sa raz, v jeden nestrážený okamih znova vrátil na to isté miesto, kde si už raz bol.

Aby si našiel, čo si tu zabudol, aby si napravil, čo si pokazil, aby si pochopil, čo si nepochopil, aby si bol tým čím naozaj si. Nepatrnou, zároveň neodmysliteľnou súčasťou zázračného vesmírneho mechanizmu, ktorý ťa presahuje.

Soňa Horňáková