Pre tvorbu Lukáša Borzíka (skladateľ, pedagóg) je charakteristická snaha o rekontextualizáciu a syntézu kompozičných princípov modality, tonality a rozšírenej tonality paralelne s polymodálnymi, bitonálnymi, atonálnymi, dvanásťtónovými, či seriálnymi postupmi. Inšpiráciu čerpá z teológie, filozofie, poézie, fyziky, astronómie, biológie, architektúry či výtvarného umenia. Asociácie generujúce určité analógie a prienik medzi týmito vednými a umeleckými odbormi nachádzajú odraz aj v jeho hudobnom myslení. Hudba Lukáša Borzíka pravidelne znie na koncertoch a festivaloch na Slovensku i v zahraničí.